Pelé sa nezúčastnil ani odhalenia svojej sochy 20. februára 2020 na
štadióne Maracana v Riu de Janeiro. Odhalenie sochy "futbalového Kráľa"
nadživotnej veľkosti bolo súčasťou osláv 50. výročia brazílskeho triumfu
na majstrovstvách sveta v Mexiku v roku 1970. Tie boli aj jedným z
najväčších okamihov Pelého kariéry.
Legendárny futbalista upútal na seba pozornosť už v 17-tich rokoch na
majstrovstvách sveta vo Švédsku v roku 1958. Na svetovom šampionáte
odohral štyri zápasy, v ktorých strelil šesť gólov. Takmer celú kariéru
strávil v brazílskom klube FC Santos, nikdy nehral za žiaden európsky
klub, tak si jeho fenomenálnu hru mohli európski fanúšikovia vychutnať
zväčša len počas MS či exhibičných stretnutí FC Santos a brazílskej
reprezentácie.
Za Santos odohral 1120 zápasov a dal 1087 gólov. V brazílskom národnom
drese sa predstavil v 92 stretnutiach, v ktorých strelil 77 gólov. Záver
kariéry strávil v americkom klube New York Cosmos, za ktorý odohral 64
duelov a súperových brankárov prekonal 37-krát.
Trojnásobný majster sveta (1958, 1962, 1970) dosiahol aj dvakrát titul v
Pohári osloboditeľov (1962, 1963) a v tých istých rokoch sa stal aj
víťazom Interkontinentálneho pohára. Desaťkrát (1958, 1960, 1961, 1962,
1964, 1965, 1967, 1968, 1969, 1973) vyhral brazílsky šampionát Paulista.
V roku 1959 sa stal najlepším strelcom Copa America, v roku 1965 kráľom
strelcov Pohára osloboditeľov a najlepším kanonierom bol aj v roku 1970
na MS v Mexiku.
V roku 1999 Pelého Medzinárodný olympijsky výbor (MOV) vyhlásil za
športovca storočia. Za najlepšieho futbalistu storočia ho FIFA označila v
roku 2000. Magazín The Time ho zaradil do stovky najdôležitejších ľudí
minulého storočia.
Pelé, rodným menom Edson Arantes do Nascimento, sa narodil 23. októbra
1940 v Tres Coracoes v brazílskom štáte Minas Gerais. Vyrastal v
skromných pomeroch, futbalu sa venoval jeho otec, hrával pod menom
Dondinho, ale väčšinu svojho života pracoval ako sanitár. Ako chlapec sa
presťahoval s rodinou do mesta Bauru v štáte Sao Paulo, kde v rokoch
1954-1956 hrával v miestnom mládežníckom tíme AC Bauru, a práve tu
dostal prezývku Pelé. Tá vznikla z nesprávnej výslovnosti mena jeho
obľúbeného hráča, brankára Bileho, ktorý chytal za klub Vasco da Gama.
Kým sa Pelé stal profesionálnym futbalistom, privyrábal si ako čistič
topánok či príležitostný čašník.
Jeho talent objavil jeden z vtedajších najlepších brazílskych hráčov
Waldemar de Brito. Ten ho vzal do prístavného mesta Santos a skeptickým
šéfom tamojšieho profesionálneho klubu povedal: "Tento chlapec raz bude
najlepším hráčom na svete - má všetko." Tak sa začala 18-ročná láska
Pelého s klubom FC Santos, ktorému pomohol k desiatim titulom v
šampionáte Sao Paula, piatim Brazílskym pohárom, dvom triumfom v Pohári
osloboditeľov a dvom Interkontinentálnym pohárom.
Za prvý tím FC Santos Pelé skóroval už pri svojom debute v 16-tich
rokoch proti Corinthiansu (7:1), za éry takých hráčov ako Zito, Pepe či
Coutinho. O pár mesiacov sa ako 17-ročný stal najmladším najlepším
strelcom majstrovstiev Sao Paula a dostal sa aj do brazílskej nominácie
na MS v roku 1958 vo Švédsku.
Na svetovom šampionáte začal ako náhradník, ale proti Walesu v
dramatickom štvrťfinále strelil jediný gól zápasu a jeho semifinálový
hetrik proti Francúzom a dva finálové góly Švédom už písali futbalovú
históriu.
Legendárnym sa stál napríklad gól proti domácim Švédom. Sedemnásťročný
Pelé si vo finále jedným dotykom prehodil loptu cez hlavu aj cez
obrancu, okolo ktorého sa aj otočil a z voleja rozvlnil sieť švédskej
bránky. Celkovo sa zúčastnil na štyroch MS a jeho zásluhou získali
"kanárici" tri tituly v rokoch 1958, 1962, 1970.
Na klubovej scéne v drese Santosu prekonal všetky rekordy, v roku 1959
strelil 127 gólov, v roku 1961 110 a v roku 1965 101. Okrem mnohých
iných rekordov drží aj rekord v počte hetrikov, počas kariéry ich
dosiahol 92. Na ihrisku patril k futbalovým džentlmenom a nikdy ho
nevylúčili.
Prvýkrát kariéru ukončil v roku 1974 vo veku 33 rokov, ale aj pre údajné
finančné problémy v rokoch 1975-1977 odišiel hrať do USA za New York
Cosmos. S aktívnym futbalom sa definitívne rozlúčil 1. októbra 1977 po
exhibičnom zápase New York Cosmos s FC Santos, ktorý vysielali v 38
krajinách a spravodajsky ho pokrývalo 650 žurnalistov.
Už počas aktívnej hráčskej kariéry bol rešpektovanou a slávnou
osobnosťou. V roku 1967, keď FC Santos prišiel odohrať exhibičný zápas
do Nigérie, kde zúrila občianska vojna, uzavreli bojujúce strany
48-hodinové prímerie, aby mohli sledovať hru najlepšieho futbalistu
sveta.
Svojou charizmou usmievajúceho sa muža propagoval futbal po celom svete,
pôsobil na poste vyslanca dobrej vôle Organizácie Spojených národov
(OSN). V rokoch 1995 - 1998 bol tiež brazílskym ministrom pre šport.
Bol dvakrát ženatý s Rosemeri dos Reisovou Cholbyovou a s Assiriou
Seixas Lemosovou (1994-2008). S prvou manželkou mal tri a s druhou dve
deti. Ďalšie dve Pelého deti vzišli z nemanželských vzťahov.
Legendu svetového futbalu trápia problémy s pohybom potom, ako absolvoval v roku 2012 operáciu bedrového kĺbu.